Ak nás niekto sklame, o čo vlastne ide ?

Autor: Iveta Bučková | 20.4.2011 o 18:35 | (upravené 15.5.2011 o 12:40) Karma článku: 5,63 | Prečítané:  888x

Posledné týždne sa čoraz viac stretávam s ľuďmi ktorí hovoria o sklamaní. Sú sklamaní z priateľov, z obchodných partnerov, z bývalých milencov, zo súčasných nápadníkov, sú sklamaní z obsluhy a nekvalitných výrobkov, z ľudských reakcii a arogancie, často aj z neslušnosti. Sú smutní a vyprahnutí a v konečnom dôsledku nakoniec sklamaní aj sami zo seba. Ak nás niekto sklame, o čo vlastne ide ?

Jedna moja blízka osoba teraz už vo vyššom veku a poznaní, ktorá cíti určite oveľa viac ako mnohí ostatní mi raz vyrozprávala jeden príbeh. Veľmi ma to dojalo, lebo málokedy počujem takto otvorene hovoriť o pocitoch z takéhoto druhu sklamania, ktorý je asi najčastejsí. Pokúsim sa Vám ho vyrozprávať jej slovami.

"...stretla som muža, našiel si ma, bolo to ako v inom svete a ten moment sa stal mesiacom. Pustila som ho k sebe tak blízko, tak bezhlavo a tak šťastne ako nikdy nikoho predtým. Konečne som sa rozhodla vypnúť hlavu a len cítiť. Povedala a napísala som mu svoje tajomstvá . Bolo to len pár chvíľ , ale nezáleží na počte , keď v tom nie si sám. Niečo sa ale stalo a ostala som v tom sama...

...cítila som sa taká prázdna, maličká a nedôležitá  a odrazu som cítila to všetko aj na tých kúsočkoch svojho tela o ktorých som ani nevedela. Nezáleží na tom koľko účesov som si nechala urobiť, do koľkých posilňovní som chodila alebo koľko pohárov  vína som vypila s kamarátmi. Aj tak som si večer ľahla do postele a preberala  si zase každý detail, čo som urobila zle alebo či som niečo zle pochopila a ako som si vôbec mohla myslieť že som taká šťastná...a stále som ešte verila  že to tá druhá strana pochopí , rozuzlí a zaklope na moje dvere .Tá bolesť v srdci bola taká neznesiteľná a intenzívna že menila moje postoje a rozhodnutia na mnoho mesiacov  dopredu. Zatrpkla som, uzavrela som sa a nejaký čas trvalo kým som pochopila o čo vlastne išlo a že to nebola ani moja vina. No kým to poznanie prišlo, existovali vo mne silné pocity ktoré boli veľmi osobné, lebo inak sa to ani brať nedalo ako osobne, aspoň v tom momente. Po čase som ale odišla od všetkých tých myšlienok a jednotlivé malé čiastočky mojej duše sa pomaličky začali lepiť a všetok ten zmätok pomaly odchádzal. Začala som stretávať nových ľudí , pripustila som si k sebe svojich blízkych a dobrých priateľov a tie smutné pocity začali pomaličky miznúť a aj tie kúsočky môjho tela o ktorých som ani netušila konečne prestali bolieť." 

Čo k tomu dodať... smutný príbeh.

Nepotlačiť a prijať tieto emócie je asi to najťažšie v živote. Ak sa to naučíme, tak už nebudeme nikdy "sklamaní", budeme mať len pocity ktoré prichádzajú a odchádzajú, ktoré nás obohacujú , učia počúvať samých seba a pomáhajú nám nájsť tú správnu cestu k ľuďom aj k sebe .

Môj názor na vec je taký, že ako pocity, tak aj  ľudia prichádzajú a odchádzajú podľa toho kto sa kde práve nachádza. V akom štádiu svojej vnútornej sily, harmónie, pohody, v akom štádiu svojej zrelosti, v akom stave svojich naplnených aj nenaplnených túžob, v akom štádiu svojich nie celkom vyliečených starých zranení. Nejde o to kto je dobrý a kto zlý, lepší alebo horší. Sme len každý iný a každý niekde inde, odrazu hovoríme spolu rečou ktorej ten druhý nerozumie. A už sa len strácame.

Je veľmi smutné že ľudia prestali byť k sebe úprimní a ak aj niekto skutočne úprimný je, alebo sa o to pokúsi, hneď je to každému prinajmenšom podozrivé. Muži a ženy sa prestali navzájom ľúbiť. Mám pocit že im často ani nejde o lásku, ide len o závislosť a strach zo samoty. Všetko je len image.

Ale aký je to život bez lásky? Aký je to život bez viery v dobrých ľudí a bez životného optimizmu?

Príliš krátky a príliš smutný...aj keď veľmi široký. A tak sa pokúsme prežiť každý svoj deň s tou svojou vlastnou láskou ktorú máme každý sám v sebe, pokúsme sa ju zveľadiť a obohatiť, lebo veď komu už len môžeme veriť viac než samému sebe? Možno sa nám potom podarí veriť aj iným a budú nám prichádzať do života ľudia ktorí si zaslúžia našu dôveru a lásku. Na začiatok to nie je zlé....no nie ?

Škorica

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Falošné správy a fabriky na trolov: Ako funguje propaganda 2.0

Ako sociálne siete a falošné správy stvorili dnešných populistov.

TECH

Gene Cernan videl z Mesiaca svet bez hraníc

Posledný muž na Mesiaci priniesol späť na Zem československú vlajku.

SVET

Savčenková pre SME: Ukrajina nie sú skorumpovaní politici

Musím Ukrajincov prebudiť, hovorí poslankyňa.


Už ste čítali?