Ak nás niekto sklame, o čo vlastne ide ?

Autor: Iveta Bučková | 20.4.2011 o 18:35 | (upravené 15.5.2011 o 12:40) Karma článku: 5,63 | Prečítané:  855x

Posledné týždne sa čoraz viac stretávam s ľuďmi ktorí hovoria o sklamaní. Sú sklamaní z priateľov, z obchodných partnerov, z bývalých milencov, zo súčasných nápadníkov, sú sklamaní z obsluhy a nekvalitných výrobkov, z ľudských reakcii a arogancie, často aj z neslušnosti. Sú smutní a vyprahnutí a v konečnom dôsledku nakoniec sklamaní aj sami zo seba. Ak nás niekto sklame, o čo vlastne ide ?

Jedna moja blízka osoba teraz už vo vyššom veku a poznaní, ktorá cíti určite oveľa viac ako mnohí ostatní mi raz vyrozprávala jeden príbeh. Veľmi ma to dojalo, lebo málokedy počujem takto otvorene hovoriť o pocitoch z takéhoto druhu sklamania, ktorý je asi najčastejsí. Pokúsim sa Vám ho vyrozprávať jej slovami.

"...stretla som muža, našiel si ma, bolo to ako v inom svete a ten moment sa stal mesiacom. Pustila som ho k sebe tak blízko, tak bezhlavo a tak šťastne ako nikdy nikoho predtým. Konečne som sa rozhodla vypnúť hlavu a len cítiť. Povedala a napísala som mu svoje tajomstvá . Bolo to len pár chvíľ , ale nezáleží na počte , keď v tom nie si sám. Niečo sa ale stalo a ostala som v tom sama...

...cítila som sa taká prázdna, maličká a nedôležitá  a odrazu som cítila to všetko aj na tých kúsočkoch svojho tela o ktorých som ani nevedela. Nezáleží na tom koľko účesov som si nechala urobiť, do koľkých posilňovní som chodila alebo koľko pohárov  vína som vypila s kamarátmi. Aj tak som si večer ľahla do postele a preberala  si zase každý detail, čo som urobila zle alebo či som niečo zle pochopila a ako som si vôbec mohla myslieť že som taká šťastná...a stále som ešte verila  že to tá druhá strana pochopí , rozuzlí a zaklope na moje dvere .Tá bolesť v srdci bola taká neznesiteľná a intenzívna že menila moje postoje a rozhodnutia na mnoho mesiacov  dopredu. Zatrpkla som, uzavrela som sa a nejaký čas trvalo kým som pochopila o čo vlastne išlo a že to nebola ani moja vina. No kým to poznanie prišlo, existovali vo mne silné pocity ktoré boli veľmi osobné, lebo inak sa to ani brať nedalo ako osobne, aspoň v tom momente. Po čase som ale odišla od všetkých tých myšlienok a jednotlivé malé čiastočky mojej duše sa pomaličky začali lepiť a všetok ten zmätok pomaly odchádzal. Začala som stretávať nových ľudí , pripustila som si k sebe svojich blízkych a dobrých priateľov a tie smutné pocity začali pomaličky miznúť a aj tie kúsočky môjho tela o ktorých som ani netušila konečne prestali bolieť." 

Čo k tomu dodať... smutný príbeh.

Nepotlačiť a prijať tieto emócie je asi to najťažšie v živote. Ak sa to naučíme, tak už nebudeme nikdy "sklamaní", budeme mať len pocity ktoré prichádzajú a odchádzajú, ktoré nás obohacujú , učia počúvať samých seba a pomáhajú nám nájsť tú správnu cestu k ľuďom aj k sebe .

Môj názor na vec je taký, že ako pocity, tak aj  ľudia prichádzajú a odchádzajú podľa toho kto sa kde práve nachádza. V akom štádiu svojej vnútornej sily, harmónie, pohody, v akom štádiu svojej zrelosti, v akom stave svojich naplnených aj nenaplnených túžob, v akom štádiu svojich nie celkom vyliečených starých zranení. Nejde o to kto je dobrý a kto zlý, lepší alebo horší. Sme len každý iný a každý niekde inde, odrazu hovoríme spolu rečou ktorej ten druhý nerozumie. A už sa len strácame.

Je veľmi smutné že ľudia prestali byť k sebe úprimní a ak aj niekto skutočne úprimný je, alebo sa o to pokúsi, hneď je to každému prinajmenšom podozrivé. Muži a ženy sa prestali navzájom ľúbiť. Mám pocit že im často ani nejde o lásku, ide len o závislosť a strach zo samoty. Všetko je len image.

Ale aký je to život bez lásky? Aký je to život bez viery v dobrých ľudí a bez životného optimizmu?

Príliš krátky a príliš smutný...aj keď veľmi široký. A tak sa pokúsme prežiť každý svoj deň s tou svojou vlastnou láskou ktorú máme každý sám v sebe, pokúsme sa ju zveľadiť a obohatiť, lebo veď komu už len môžeme veriť viac než samému sebe? Možno sa nám potom podarí veriť aj iným a budú nám prichádzať do života ľudia ktorí si zaslúžia našu dôveru a lásku. Na začiatok to nie je zlé....no nie ?

Škorica

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?