Hľadanie úsmevu...

Autor: Iveta Bučková | 27.4.2011 o 19:32 | (upravené 15.5.2011 o 12:41) Karma článku: 5,12 | Prečítané:  722x

Dnes stretnete viac ľudí v nákupných centrách ako na uliciach mesta. Ak zodvihnete hlavu a pozorujete okoloidúcich, tak vidíte množstvo tvárí. Mnohí telefonujú, ďalší sú duchom neprítomní, rodinky s deťmi sa predierajú davom a nervózne vysvetľujú ratolestiam že na lietajúce autíčko už nepôjdu, pri stánku Ticketportál stojí rad mládeže s holými chrbtami a spustenými nohavicami ktorí buď niečo čítajú, hľadajú na mobiloch alebo sa len bezducho obzerajú vo vedľajších výkladoch.S málokým sa Vám stretnú pohľady, lebo ľudia si už dnes nehľadia do očí, neviem či zo strachu, alebo z nezáujmu. Akoby sme si žili každý vo svojej fikcii, vo svojom životnom príbehu.

Ja som včera ale mala veľmi pekný zážitok. Keďže chodím so vztýčenou hlavou a pozorovanie prítomnej chvíle ma baví, v diaľke som zbadala mladého muža, ktorý bol evidentne rovnako naladený, ako ja hovorím, bol asi z môjho strapca. Keď sme prišli k sebe bližšie pohľady sa nám stretli a obaja sme sa na seba v tom istom okamihu usmiali. Bol to zvláštny moment ktorý mi dal energiu na celý deň . Akoby som sa vrátila z matrixu domov.

Neviem , či viete o čom hovorím, verím ale , že Ste to už niekedy zažili a ak nie, tak skúste ísť aj Vy po ulici so vztýčenou hlavou a pozorujte prítomnosť.

Mám veľmi rada ľudí z môjho strapca...

Škorica

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?