Ja som včera ale mala veľmi pekný zážitok. Keďže chodím so vztýčenou hlavou a pozorovanie prítomnej chvíle ma baví, v diaľke som zbadala mladého muža, ktorý bol evidentne rovnako naladený, ako ja hovorím, bol asi z môjho strapca. Keď sme prišli k sebe bližšie pohľady sa nám stretli a obaja sme sa na seba v tom istom okamihu usmiali. Bol to zvláštny moment ktorý mi dal energiu na celý deň . Akoby som sa vrátila z matrixu domov.
Neviem , či viete o čom hovorím, verím ale , že Ste to už niekedy zažili a ak nie, tak skúste ísť aj Vy po ulici so vztýčenou hlavou a pozorujte prítomnosť.
Mám veľmi rada ľudí z môjho strapca...
Škorica